Redakcia 1: Spolu....

nedeľa, 11. septembra 2011

Spolu....

Vždy som veril že sám človek nikdy nič nedokáže, že je potrebná sila ktorá nás spája do jedného celku, tak prečo to nefunguje u nás rómov ... ? My rómovia sme zvláštny národ, nie len že nie sme schopný držať pri sebe, ale niektorý jedinci sú schopný druhému podraziť kolená, pošpiniť ho, a udupať jeho človečenstvo, jeho sen do bahna výsmechu absolútnej ničoty, intolerancie a neochoty vypočuť si jeho názor.

Položili ste si niekedy otázku, prečo rómovia žijú po celej európe tak, ako žijú ? Ja ako róm, som si túto otázku položil niekoľko krát, a prišiel som k odpovedi ktorá sa nemusí iným páčiť.

Bývam a žijem v Bratislave... no, v Bratislave, a nielen v Bratislave akoby sa Rómovia hanbili za to, čím sú... Chceme, aby si nás majoritná spoločnosť vážila, mala nás v úcte, ale prečo vlastne?! Keď si my sami nevážime seba? Máme my Rómovia blízko jeden k druhému? Vieme sa navzájom dohodnúť? Nie! My rómovia nielen že sa nevieme dohodnúť, ale dokonca jeden druhému podrážame nohy, stačí aby ten jeden bol na vyššej úrovni, ako je druhý, a problém je na svete... " no dik, pozri sa, aký je zneho veľký gádžo", hovoríme a tíško závidíme... Nie aby sme boli hrdý na to že jeden z nás niečo dokázal, a tým posunul hranicu všeobecného názoru, že róm nič nedokážu, nie! My ho znenávidíme. Medzi Rómami platí jedno staré porekadlo" gádžo nás nenavidí, ale cigán cigána utopí v lyžičke vody"... Róm róma poníži, pošpiní, nedopraje lepší život ako má on sám. Róm, róma oklame, do očí sa bude tváriť že je jeho priateľ, a pritom ho podvedie... V rómských getách sa rozmáha úžera, alkoholizmus, fet a drogy sú na dennom poriadku, o fetujúcích deťoch, či celých rodinách písať nebudem, lebo je to zbytočné... Incest, slovo, ktoré u normálneho človeka, vyvolá minimálne zimnicu po tele, je v getách nie tak neznámy pojem... Moralné hodnoty u väčšiny rómov, predovšetkým však v rómskych osadách, sú na bode uplného mrazu! Tento žalostný stav myslenia, a konania rómov nieje len na Slovensku, či v Čechách, ale je po celej európe. My žijeme život urazených, dotknutých, ponížených ľudí, ľudí ponížených „majoritnou spoločosťou“! A v tom väčšina z nás vidí naše „rómstvo“. "Som Róm, ublížili mi", hovoríme.... Ale ja hovorím: „Tak nám treba!“ Veď čo vlastne chceme? Nie za všetkým musí byť rasizmus, predsudky, nehovorím že v našej spoločnosti tento fenomén nieje, ale nieje v takej miere, aby dospelý jedninec róm, sa nemohol v spoločnosti uplatniť, alebo aby nemohol svoje deti viesť k lepšej budúcnosti, ako mal on sám... Nestaráme sa o našu kultúru, my sami robíme málo preto, aby naša kultúra sa rozvíjala, aby rástli jej hodnoty! Dnes Rómovia sú vnímaní iba cez getá, ako by ani neexistoval iný pohľad, akoby naša kultúra, pramenila z giet plných špiny a neúcty človeka k človeku. Neviem ako riešiť túto situáciu v getách, ale som presvedčený, že to prihráva neofašisticky zmýšľajúcím ľuďom, ktorí situáciu v getách majú ako ospravedlnenku pre svoje "čierne" myšlienky... Naučme sa písať pravdu, myslím si že to je prvý krok k sebaúcte a riešeniu naších problémov...

Kto ste a vďaka komu ste tým, kým ste? Ste tým kým ste, vďaka najbližším? Vďaka známym, priateľom, alebo... Každý z nás je tým, čím je, vďaka niekomu... rodičia, rodina, priatelia, ale aj obyčajná náhoda, nám dopomohla tomu, čím sme dnes. Ani jeden z nás nie je tým čím je vďaka svojej vlastnej sile, či inteligencii, alebo vďaka svojej vlastnej húževnatosti, ako niektorí tvrdia.... U rómov to platí dvakrát! Samozrejme, vlastná chuť niečo dokázať, sebazaprenie, a sila ktorá nás tlačí dopredu, nám dopomáha stať sa tým, čím chceme byť, alebo čím už sme. Kto tvrdí, že tým, čím je, je len vďaka samému seba, klame! Vždy je niekto, kto vás postrčí dopredu, samého seba chuť niečo dokázať, ešte nikoho dopredu nepostrčila. Vždy je niekto, kto vás postrčí, podá pomocnú ruku, tak prečo to nefunguje u rómov? Keď róm dostane šancu profesionálne sa uplatniť, a tým šancu na lepší život, veľmi rýchlo zabudne, že tak ako on dostal šancu sa uplatniť, mal by takú istú šancu dať inému... To sa však u nás rómov nedeje, nastáva opačný efekt, žial. Róm ktorý v živote, hlavne v tom profesnom dostal šancu sa uplatniť, tu musím podotknúť že šanca profesionálne sa uplatniť zvädša neprišla od iného róma, ale od neróma, "gádža", sa zabarikáduje do vlastného sebavedomia... Nastáva narcizmus - prejavuje sa úspešne, kompetetívne, sebaisto, k tomu sa pridruží, elitárny narcismus ktorý sa prejavuje zvýšenou sebadôverou, vystatovačný chovaním, zameriavajúci sa len na seba, bažiaci po sociálnom úspechu a obdive. Začne iných rómov ponižovať, pozerať akoby na nich zvýšky, a keby mohol umyl by zo seba rómsku kožu, ktorá na všetký strany kričí, že je róm... Náš rómsky rod po celej európe sa nachádza v žalostnom stave, také chovanie o ktorom som písal, je veľkým luxusom, ktorý nás ako celok nikam neposúva, naopak, zahrabáva nás do bahna beznádeje.

Ľudia sú nespokojný. Situácia v celej európe sa zhoršuje. Minulý rok sme boli svedkami protestných zhromaždení občanov, ktoré organizovala Slovenska pospolitosť, pod vedením Mariana Kotlebu. Vo Fancúzku rómov vysťahovali späť do krajin odkial pochádzali. V každej krajine európy na rómsky problém upozornujú extrémistické skupiny ľudí, ktorý sa hlásia k ideologii fašizmu. My rómovia sa zmôžeme len na napísanie vlastného článku, založenie rómskeho webu, či politickej strany v ktorej kandidátom ide o vlastný prospech. Nesmieme dovoliť bez rozdielu rasy, aby takýto ľudia mali tú možnosť" riešiť napríklad rómsky problém" Ktorý z tých ludi ktorý vystupujú na videu, a rozhorčene komentujú postup policie, ktorá nedovolila v Šarišských Michaľanoch pochod neofašistický extrémistov, si zoberie na svedomie smrť niekoľko sto tisícov rómov, židov, či iných slabých skupín našej spoločnosti. ( V malom sa začína, vo veľkom končí)....

Týmto článkom som nechcel mojich súkmeňovcov ponížiť, a už vonkoncom som sa nechcel iným zapáčiť, ale tento problém o ktorom som písal, tu je, a čo urobíme ? Nič! Žiaľ nič... Článok zapadne prachom, a my rómovia nadalej budeme sebadeštrukčné myslieť a konať.

Jozef Kmeťo 

via redakcia1.blogspot.com